Zápisník zo ŠvP – Horná Orava Novoť
Deň prvý: 6.6.2016 - Cesta do Novoti
Ráno sme netrpezlivo čakali pri Maline na autobus. O pol hodiny sme naložili všetku batožinu, zakývali rodičom a hurá na cestu. Cesta ubiehala dosť rýchlo. Po prvej zastávke sme pozorovali hrad Beckov a Trenčiansky hrad a okolo nás sa takmer celou cestou vynárala rieka Váh. Druhá zastávka bola v kysuckej dedinke Stará Bystrica. Očaroval nás drevený orloj v tvare siluety patrónky Slovenska Panny Márie. Na samotnom vrchu orloja bol malý drevený ľudový zvonár s dvomi zvonmi: Svätý Juraj a Riečnická Madona; prvý odbíja čas, druhý doprevádza svätcov. Z orloja na nás pozerali busty historických osobností Slovenska: knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka. Pri odbití celej hodiny sa otvorili modré dvierka, ktoré skrývali siedmich svätých: Cyrila, Metoda, Svorada, Benedikta, Gorazda, Bystríka a Vojtecha. Srdce orloja tvoril astroláb. Po odbití jednej hodiny sa naša zastávka v Starej Bystrici nekončila. Vydali sme sa na prvú túru. Pani učiteľka povedala, že je to taký hodinový výstup na kopec. Síce trval len hodinu, ale riadne sme sa zapotili. Vyšliapali sme na rozhľadňu na Bobovec. Naša námaha bola odmenená neskutočným výhľadom na Kysuce. Dole išla cesta príjemne a ešte sme sa osviežili horským prameňom. A zase autobus. Po kľukatej ceste sme prešli z Kysúc na Oravu a ocitli sa pred naším týždenným domovom v Novoti. Už len ubytovanie, chutná večera a malé vybláznenie sa na ihrisku vo dvore Agropenziónu AB Novoť a mohli sme ísť spať. Plní dojmov a aj unavení sme zaspali veľmi rýchlo.
Deň druhý: 7.6.2016 – Oravská Lesná –rozprávková železnička
Druhý deň začal rýchlo. Ani sme poriadne neotvorili oči, už sme museli utekať a cvičiť na čerstvom rannom oravskom vzduchu. Ten nás prebral. Bleskovo sme museli umyť nielen seba, ale dať do poriadku aj izby, lebo bodovanie bolo prísne. Zato nás čakali chutné raňajky. Ale po raňajkách hrôza: učenie. A hneď diktát. Nakoniec bol jednoduchý. Zapísali sme si, čo sme videli a rozprávali sme svoje dojmy z prvého dňa. Potom nás čakal test z vlastivedy. Vôbec nebol ťažký, lebo všetko sme vedeli, veď sme pri tom boli. Rýchle skúšanie násobilky, aj to bola zábava, lebo sme pri tom hádzali loptičkou “ hekis“ . A bolo po učení. Po obede a krátkom odpočinku sme išli za novým dobrodružstvom. V susednej dedinke Oravská Lesná nás čakal vláčik. Po vyšantení na preliezačkách nás vláčik previezol rozprávkovým lesom s obrovským križiakom a krásnou princeznou so žabím princom. Objavil sa aj medovníkový domček s ježibabou a aj veľká zelená bystruška, malé muchotrávky a nakoniec čierny trojhlavý drak. Zastávka bola pri goralskom domčeku, lenže najskôr zasa chodenie. Kráčali sme zase hore kopcom na druhú rozhľadňu, ale to bola malina. Úplne v pohode sme skôr vybehli ako kráčali, len pani učiteľky nás brzdili. Výhľad na okolie a už sme zase boli pri goralskom domčeku, ktorý sme si teraz mohli prezrieť. Vláčik zatrúbil a cez rozprávkový les nás odviezol rovno k autobusu. Po ďalšej chutnej večeri sa chystala veľká pyžamová party. Česaniu a maľovaniu sa nevyhli ani chlapci. A už sa mohlo tancovať. Škoda, že naše tanečné kreácie museli skončiť, a už nás čakala postieľka. Dobrú noc.
Deň tretí: 8.6.2016 – Celodenný výlet - Roháčsky vodopád, Skanzen Zuberec
Budíčkom a rozcvičkou sa začal aj náš tretí deň. Pri raňajkách sme dostali balíček na cestu, lebo nás čakal celodenný výlet. Cesta bola dlhšia, ale zaujímavá, lebo sme išli okolo Oravskej priehrady, prejazdili sme krásnymi kľukatými oravskými dedinkami. Videli sme luxusné horské hotely, ale aj starú zrúcanú tehelňu a nakoniec aj výrobňu oravských sirupov – Oravan. Autobus nás vyviezol až k Chate Zverovka do nadmorskej výšky 1037 m, kde sme mali malú pauzu pred ďalšou túrou. Po rýchlom obzretí okolia s peknou vyhliadkou na Roháče a Horským prameňom lásky, sme sa pustili do boja s dlhým chodníkom a zase do kopca. Kráčali sme dobrých 45 minút po prvé odpočívadlo, kde vytŕčala obrovská skala, ktorej sme neodolali a museli sme na ňu vyliezť, s krásnym citátom: „ ČO LÁSKA VYTVORILA, TO DOBRÁ Vôľa nech zachová.“ Putovanie opäť pokračovalo. Po štvrť hodinke sa konečne asfaltová cesta zmenila na horskú kamenistú cestu. Prebehli sme cez lavičku horského potôčika, kde niektorí neodolali vyskúšať, aká je ľadová a potom nás čakal krátky strmší výstup k Roháčskemu vodopádu, ktorý sme najskôr počuli a až potom videli. A pohľad stál zato. Opäť očarení krásou prírody sme opatrne zliezali dole. Cesta k autobusu bolo rýchla, veselá a plná spevu. Kývali nám ostatní turisti a obdivovali našu veselosť a zelené šiltovky. Hoci sme už toho videli dosť, prekvapenie nás čakalo aj v Skanzene oravskej dediny v Zuberci. Práve v tento deň mali pripravenú veľkú prehliadku starých remesiel. Od drotárstva, maľovania skla, hrnčiarstva, rezbárstva, sme asi aj tak najväčší zážitok mali z vyučovania z doby Márie Terézie. Veru trstenička riadne udrela po lavici. Ale celé vyučovanie sme zakončili krásnou piesňou Po nábreží koník beží. Podarilo sa nám ju tak zaspievať, že nám všetci návštevníci, čo boli nablízku, zatlieskali. Pracovali sme dosť a zase sme odpočívali. Samozrejme, čo by to bolo za návštevu bez zakúpenia suvenírov. Ale tu boli úžasné, dokonca na valašky nám rezbár vyrezal meno podľa nášho priania. Nakúpené bolo za plný autobus a už sme sa mohli vrátiť do penziónu. Večer sme sa niektorí riadne zapotili. Ale v saune. A potom už len spánok, ktorý prišiel, ani sme ho nečakali.
Deň štvrtý: 9.6.2016 – Farma
Po krásnej včerajšej túre sme už nečakali žiadne zázraky. Ale aj dnešný deň prekvapil. Po každodennom rannom rituáli s ukážkovou lastovičkou p. uč. Liškovej na rozcvičke sme čakali, kam nás dnešný deň zavedie. Ale dnes sme nenastupovali do autobusu. Kráčali sme po vlastných k veľkej jazdiarni. Takže naše nohy si oddýchli, lebo sme jazdili na koníkovi ako vo westerne. Jedna skupinka ktorá dojazdila, si išla obzrieť Novoť z kopca. My ostatní sme si po dojazdení nasadili „lopúchové“ čapice a a skryli sme sa pod briežkom potoka. Čakali sme na príležitosť, aby sme ostatných riadne vystrašili. Niektorých sme aj vystrašili, ale oranžové a červené mikiny nás máličko prezradili. Opäť chutný obed ukončil našu predpoludňajšiu činnosť. Potom sme mali odpočinok na izbách spojený s hrami, zapojila sa aj zdravotná sestrička, náš anjel strážny, a naučila nás novú hru „ Kto som?“ Dostali sme nálepku na čelo a museli sme pomocou otázok prísť na to, kto vlastne som. Po hrách nás čakala biológia v priamom prenose – návšteva farmy. Najskôr nás privítali somáriky. Neboli samy, lebo ich stále sprevádzalo jahniatko, ktoré si jedna samička oslička osvojila. Skutočne pilo jej mlieko, ako by bola ovca. Náš obdiv a prítomnosť somárikov vyplašil pštrosy a rozhneval páva. Gáganím, kvákaním a hundraním nás zdravila hydina, na akú sme si ani nespomenuli. Na začiatku farmy sa váľali ružové prasiatka aj riadne prasce. Vedľa nich boli morčatá a na konci MINIZOO boli prasiatka - úplne čierne. Mláďatká boli maličké, že by sa nám zmestili do dlane. Zvieratká potrebovali aj jesť. Hneď, keď nám gazda doniesol starý chlieb, stali sa z nás kŕmiči a máličko aj prenasledovatelia ovečiek a kozičiek, ktoré nám nakoniec „zobali“ z ruky. To stále nebolo všetko. Teraz nás čakalo dojenie kravičiek, ktoré sa vrátili zo zelenej paše. Rozdelili sme sa do skupín, a kým jedna skupina dojila, ostatné sa pustili do ochutnávky syra a mlieka. A to nebolo posledné jedlo. Hneď ako sme sa vrátili z farmy, začala večerná opekačka. Sami sme si na ohníku piekli špekáčiky, zaspievali sme si s gitarou, hrali sme sa hry. Najobľúbenejšia hra bola spúšťaná a kotúľaná z kopca. Pani učiteľka spomínala, že tak sa bláznila ona, keď bola malá. Tak sa o nás nebála, lebo nás chránila mäkká tráva. A mäkká bola aj postieľka, do ktorej sme po sprche veľmi rýchlo skočili.
Deň piaty: 10.6.2016 – Oravská priehrada – Rio de Klin
Koniec týždňa sa blížil rýchlo. A piaty deň ubehol ešte rýchlejšie. Dnes nebolo bodovanie izieb, lebo hneď po rannej rozcvičke sme sa odviezli autobusom do lodného prístavu. Čakala nás loď Orava a my sme sa usadili priamo na jej hornej palube, aby sme mali čo najväčší výhľad. Plavba bola pokojná a kolísavá. A veru niektorých aj ukolísala k spánku. Ale dlho si nepospali, lebo nás prebudil vtáčí hlasný spev a volavčie volanie z vtáčieho ostrova. Za ním bol ostrov Slanica, kde sme mali polhodinovú obhliadku pozostatkov vzácnych sošiek zozbieraných zo zatopených piatich dediniek: Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo, Ústie a dolnej časti obce Bobrov a 2/3 Námestova. Pozdravili sme aj nášho známeho spisovateľa Antona Bernoláka, ktorý sa v obci Slanica narodil. A plavba späť ubehla veľmi rýchlo. Zase desaťminútová jazda autobusom nás hneď v prvej dedinke za Námestovom priviedla po krátkom výstupe do iného sveta. V zmenšenej podobe sme sa ocitli v Riu de Janeiro, tu nazývaného podľa dedinky Klin, Rio de Klin. Oddych, pokoj a prenádherný výhľad na vrchy Oravy nás dlho nezadržal. Štvrtáčky sa zahrali na gymnastky a porotou boli samozrejme chlapci. Takže nakoniec sme sa zase vyšantili a bolo po oddychovaní. Zase nás čakal náš pán šofér a posledný obed v Novoti. Po krátkom odpočinku a míňaní v bufete posledných peňazí sme využili slniečko na záverečné hry. A prišlo veľké finále. Vyhodnotenie. Najskôr špeciálne ceny: za najlepšiu štafetu v behu hore a dole kopcom s „ výbušnými mínami“ (deti vám veľmi rady prezradia, o aké míny išlo). Potom za najrýchlejších objaviteľov smrčkov. Cenu za stále usmievavé slniečko ŠvP získala Martinka Moravčíková, odvážneho bojovníka s túrami Alfréd Havlík, najčistejšou izbou sa stala izba 202, kde bývali Ema Gulárová a Anežka Haráková. Ďalšiu cenu získali v rýchlom vedomostnom kvíze Erik Houndjo, Filip Sajko, Patrik Dujmovič a Peter Spusta. Ale všetci nakoniec získali odmenu vo forme diplomu, odznaku, sladkosti a balónika. Za darčeky ďakujeme rodičom, ktorí nám ich sponzorsky darovali. A záver vyhodnotenia patril párty. Tanec ukončil dnešný deň a aj pobyt v penzióne v Novoti.
Deň šiesty: 11.6.2 016 - Cesta domov – Terchová
Ráno nás už nečakala rozcvička, tú sme nahradili balením a znášaním našej batožiny k autobusu. Posledná rozlúčka a kývanie na schodoch penziónu do objektívu fotoaparátu a cesta domov sa začala. Prvá a zároveň aj skoro posledná zastávka bola v slávnej obci Terchová. Socha Jánošíka nás vítala už zďaleka. My sme sa k Jánošíkovi, symbolu ľudového hrdinu, dostali veľmi ľahko. Veď sme trénovali celý týždeň. Už len posledné suveníry a rýchlo na diaľnicu, veď nás už čakali doma. Cesta bola pohodlná, lebo sme driemali a takmer presne podľa plánu sme o pol štvrtej s posledným zaspievaním piesne Na Orave dobre... skončili v náručí našich rodičov. Lebo: “ Všade dobre, doma najlepšie!“
Do galérie Spomienky na ŠvP Novoť - pondelok boli pridané fotografie.
.
- prímorskom štáte východnej Afriky. Navštívila nás budúca lektorka programu Teach for Slovakia, ktorá strávila niekoľko mesiacov v Keni. Žiakom pútavo porozprávala o živote, škole, jedle, mentalite a iných záležitostiach tejto prezidentskej republiky. Jej pútavé rozprávanie vychádzalo z prežitých vlastných zážitkov. Preto sa ani v najlepšej encyklopédii o mnohých veciach ani nedočítate 
.